Ƒe A – Ɣeyiɣi ɖe sia ɖe me Kwasiɖa 21 lia
Mateo 16,13-20: Wòe nye Kristo!… Eye wòe nye Petro!

Egbe ƒe Nyanyui la tsɔ Petro ƒe “xɔse me ɖaseɖiɖi” de asi na mí. Esia va me le Kaisaria Filipi ƒe du la te, le Israel ƒe dziehe-ɣedzeƒe, le nuto aɖe si me trɔ̃subɔla geɖewo nɔ. Yesu “ɖe eɖokui ɖa” yi nuto ma me, le teƒe siwo me wòléa gbeƒãɖeɖe ɖo la godo, be yeanɔ eƒe nusrɔ̃lawo ko gbɔ le ɣaɣla me. Tɔtrɔ gã aɖe nɔ ava ge le eƒe dɔdeasi me, eye Yesu di be yeaɖo eƒe nusrɔ̃lawo ɖa.

Le ɖokuitsitsi ƒe ɣeyiɣi ma me — Luka 9,18 gblɔ gɔ̃ hã be esia dzɔ esi “Yesu nɔ teƒe ɖeɖe aɖe nɔ gbe dom” — Aƒetɔ la, si se be xaxa aɖe nɔ gbɔna le eŋu, bia… “amewo ƒe susu”: “Amewo gblɔ be Amegbetɔ Vi la nye amɛ ka? Wòɖo eŋu be: Aɖewo gblɔ be Yohanes Mawutsidetanamela; bubuwo gblɔ be Elia; eye bubuwo hã be Yeremia alo nyagblɔɖila la dometɔ ɖeka.” Ale ameha la nɔ Yesu kpɔm abe nyagblɔɖila, nyagblɔɖila gã aɖe ene; ke wonɔ egɔme sem le blema ƒe susuwo nu. Ne wobia ameawo nya ma egbe la, ŋuɖoɖowo masɔ gbɔ o: ame wɔnuku aɖe, ŋutinunyala, tɔtrɔvɔ̃la, yeyedzraɖola, ame si le susu kɔkɔewo me… Ke ŋkɔ siawo katã medze be woaɖe ame si Yesu nye la afia o.

Yesu yi edzi: “Ke miawo ya, amɛ ka miegblɔ be nye nye? Simona Petro ɖo eŋu be: Wòe nye Kristo, Agbe Mawu la ƒe Vi.” Petro, le Apostolo Wuieveawo hã ƒe ŋkɔ me, ɖe eƒe xɔse fia, eye Yesu nya be ŋuɖoɖo sia tso Fofo la gbɔ. Le ɣeyiɣi ma me, Yesu ɖe Petro ƒe yɔyɔ kple eƒe amesiamina fia nɛ: “Eye nye hã megblɔ na wò be: wòe nye Petro, eye le agakpe sia dzi matu nye Hame la… Matsɔ dziƒofiaɖuƒe la ƒe safuiwo na wò: nu sia nu si nàbla le anyigba dzi la, woablae le dziƒo; eye nu sia nu si nàɖe le anyigba dzi la, woaɖee le dziƒo.” Mina sɔsɔ sia: “Wòe nye Kristo” kple “Wòe nye Petro.” Ke esia menye bubuɖoɖo ƒe nya siwo wodona na wo nɔewo o; enye wo ame eveawo ƒe amesiamina si woɖe fia.

Míele dɔdeasi ŋuti ɖoɖo ŋutɔŋutɔ aɖe ŋkume le afisia. Dzesi etɔ̃ fia esia: ŋkɔ ƒe tɔtrɔ (Petro, agakpe), safuiwo tsɔtsɔ nɛ, kple ŋusẽ si wòkpɔ be yeabla nuwo eye yeaɖe wo. Míate ŋu agblɔ be Yesu tsɔ ye ŋutɔ ƒe Mesia-ŋusẽ etɔ̃ na Petro: wòanye Agakpe (kpɔ Daniel 2,31-35; Mateo 21,42; 1 Korintotɔwo 10,4), wòalé Fiaɖuƒe la ƒe safuiwo, eye wòakpɔ ŋusẽ si wòatsɔ abla nuwo eye wòaɖe wo (Nyaɖeɖefia 3,7: “Ame si lé David ƒe safui la: ne wòʋu nu la, ame aɖeke mate ŋu atu o; eye ne wòtu nu la, ame aɖeke mate ŋu aʋui o”). Le nya siawo me, Yesu, Hame la ƒe Aƒetɔ, tsɔ teƒenɔla ƒe ŋusẽ na Petro be wòasubɔ yeƒe Hame la.

1. Amɛ ka menye na wò?

Wobia mí hã nya sia egbe. Kristo mele ŋuɖoɖo si míesrɔ̃ le katekisma me la lalam o. Ŋuɖoɖo ma anya nu xoxo si gblẽ. Mele ŋuɖoɖo si míetsɔna le numame ko me hã lalam o. Ŋuɖoɖo ma manye lɔlɔ̃ kple dzonɔameme o. Eye mele ŋuɖoɖo si tso susu ko me hã lalam o. Ŋuɖoɖo ma anye nu fa, si me dzi mele o. Yesu le ŋuɖoɖo si adzi tso míaƒe ɣaɣla me kadodo kpli e la lalam. Aleke míate ŋu akpɔe? Mina míabia mía ɖokui be nu kae míele klalo be míatsɔ ade afɔku me le e ta. Nukae nye dzidzemame ƒe dzidzenu mamlɛtɔ? Be míatsɔ míaƒe agbe ana! Egbe la, Kristo ŋuti ɖaseɖiɖi ate ŋu axɔ, le mɔ vovovowo nu, martirinyenye ƒe nɔnɔme. Menye le Pakistan, India, Cina alo Nigeria ko o… ke le afisia hã, le Europa, to alɔ̃mekpɔkpɔ kple ameŋunyamenu siwo le edzi yim gbe sia gbe la me. Le Hame la ƒe dzesi eneawo — ɖeka, kɔkɔe, katolika eye apostolotɔwo tɔ — ŋu la, míate ŋu ade dzesi atɔ̃lia aɖe ŋu pene: Hame si wole yome tim!

Ke ŋuɖoɖo ɖeka tsɔtsɔ na zi ɖeka eye wòanɔ nenema tegbee medze o. Agbe nye tɔtrɔ. Le kadodo ɖe sia ɖe me la, xaxa ƒe ɣeyiɣiwo vana, eye le ɣeyiɣi mawo me míesena abe míeganya ame bubu la o ene. Enye ɣeyiɣi sesẽ aɖe si ate ŋu azu mama tegbee ƒe mɔnu, alo mɔnu be míatsi le mía nɔewo nyanya me. Esia ate ŋu adzɔ le mía kple Kristo ƒe kadodo me hã. Esia ta Kristotɔ aɖewo buna tso e gbɔ mlɔeba. Yesu kple wo dome kadodo la zuna numame si me dzonɔameme mele o; eye ɖeɖe ko la, tokpɔkpɔ kple didi dona eme. Míebu be míenyae eye míesusui be megale nya yeye aɖeke si wòagblɔ na mí o. Eƒe Nyanyui la zuna abe agbalẽ si “míexlẽ xoxo” ene. Ekema míedzo, le kolialia kple mɔkpɔkpɔbu me; alo mía kple Yesu dome kadodo la gblẽna ɖeɖe ko le kuɖɔdzi vevesese kple nuxaxa me. Aleke míate ŋu akpɔ mía ɖokui tso afɔku sia me? Míate ŋu afia mɔ eve.

2. Miso nɔ… “atɔ̃” la ŋu!

Mègana wò ŋku nadze le Yesu ŋu o! “Mina míalé dzi sesĩe nɔ du si woda ɖi ɖe mía ŋkume la ƒum, eye míaŋku nanɔ Yesu ŋu, ame si nye xɔse la ƒe gɔmedzela kple ememademela” (Hebritɔwo 12,1-2). Gbedeasi aɖe tso gbeadzi Blema Fofoawo gbɔ ɖe esia me le mɔ dzidzɔtɔ ke gɔmesese aɖe nu.

Ŋutsuvi subɔla aɖe yi nunɔla tsitsi aɖe kpɔ ge gbe ɖeka. Nunɔla ma tsi ŋutɔ eye wòkpɔ ŋutinunya geɖe. Ŋutsuvi la gblɔ nɛ be: “Fofo, ɖe egɔme nam be nuka ta ame geɖewo yina subɔsubɔ ƒe agbe me, ke ame ʋɛ aɖewo koe te ŋu nɔa edzi; eye ame geɖewo trɔna megbe?” Nunɔla la ɖo eŋu be: “Kpɔ ɖa, edzɔna abe esi avu kpɔ atɔ̃ ene. Avu la dzea du le atɔ̃ la yome eye wòdoa ɣli sesĩe. Avu bubuwo sea avu la ƒe ɣli esi wòle atɔ̃ la yome du ƒum, eye wo hã dzea du: wo katã funa du eye wodona ɣli. Ke avu ɖeka koe kpɔ atɔ̃ la; eya ɖeka koe tsɔ eŋkuwo lé eŋu. Le ɣeyiɣi aɖe megbe la, ame siwo mekpɔ atɔ̃ la ŋutɔŋutɔ o, eye wonɔ du ƒum ko elabena ame bubu kpɔe la, wonɔa te ɖeɖe, wonɔa kolia eye woɖe asi le du la ŋu. Ke ame si ŋutɔ lé eŋku ɖe taɖodzinu la ŋu la, yina vaseɖe nuwuwu eye wòléa atɔ̃ la.” Eye wògblɔna be: “Kpɔ ɖa, nenema tututu wòdzɔna na nunɔlawo. Ame siwo koe lé wo ŋku ŋutɔŋutɔ ɖe Yesu Kristo, míaƒe Aƒetɔ si woŋlɔ ɖe ati ŋu la, yina vaseɖe nuwuwu.”

3. Míakpɔ mía ɖokui le Kristo ƒe ŋkuwo me

Yesu ƒe biabia la gakpɔa mí: “Amɛ ka menye na wò?” Èbu kpɔ be wò hã nàbiae nya ma ke be: “Ke wò, Yesu, amɛ ka nègbɔ be nye nye?” Eƒe ŋuɖoɖo ko ate ŋu aklẽ nu si míenye ƒe ɣaɣla me; ne menye nenema o la, míaganye ɣaɣla na mía ɖokui. Eya ɖeka koe ate ŋu aɖe míaƒe ŋkɔ vavãtɔ la afia mí (Nyaɖeɖefia 2,17), si nye míaƒe amesiamina. Ŋku kple ŋku ƒe gododo sia ɖeɖe koe ate ŋu ana mía kpli e ƒe kadodo la nadɔ ke eye wòanɔ sesĩe.

“Ne míete ɖe Mawu ƒe ɣaɣla ŋu la, míekpɔa mía ŋutɔ ƒe ŋkume; ne míete ɖe Mawu ƒe Nyateƒe ŋu la, míexɔa mía ɖokui ŋuti nyateƒe. Kristo ƒe amesiamina ƒe ɖaseɖiɖi gatrɔna tsɔa míaƒe amesiamina le ememe na mí… Ne miedi be mianya ame siwo mienye ŋutɔŋutɔ la, mikpɔ mia ɖokui le Mawu ƒe ŋkuwo me” (Paolo Curtaz).

Mía ɖokui ŋuti buɖemɖeɖe

1) Le “ɖokuitsitsi” ƒe ɣeyiɣi aɖe me la, mina míabia Aƒetɔ la eye míana eya hã nabia mí be: “Aƒetɔ, amɛ ka nènye na nye? Eye amɛ ka menye na wò?”

2) Mina míatsɔ mía ɖokui asɔ kple Petro ƒe amesiamina, si klẽa Kristotɔ ƒe yɔyɔ me: be míanye AGAKPE, si gɔme nye be míanye kpeɖodzi na ame bubuwo ƒe xɔse, togbɔ be míaƒe xɔse ŋutɔ gbɔdzɔ hã; eye míazã Fiaɖuƒe la ƒe SAFUI, si nye Yesu ƒe atitsoga, atsɔ aɖe kluvinyenye ƒe bablawo, eye míabla amewo kple nɔviwɔwɔ ƒe bablawo!

P. Manuel João Pereira Correia, MCCJ